M 1 Garand

M1 Garand oficiálne označená United States Rifle, Caliber .30, M1 bola poloautomatická puška americkej výroby. V roku 1936 nahradila staršie pušky Springfield M1903. Puška M1 Garand bola hlavnou zbraňou americkej pechoty počas 2. svetovej aj Kórejskej vojny. V menšej miere bola použitá aj počas Vietnamskej vojny. V roku 1957 bola nahradená puškami M14.

Vznik a vývoj konštrukcie

Skonštruoval ju konštruktér John C. Garand v roku 1924 ako náhradu staršieho typu opakovačiek Springfield M1903. Do roku 1963 bolo vyrobených približne 5 miliónov 400 tisíc kusov. Nová poloautomatická puška fungovala na princípe odberu plynov z hlavne. Bola ťažšia a náročnejšia na výrobu než jej predchodca. Puška však bola spoľahlivá, pevná a presná.

Poloautomatický mechanizmus nabíjania M1, umožňoval rýchlejšiu streľbu, než bola schopná väčšina typov nepriateľských pušiek. Nemeckí aj japonskí vojaci používali celú vojnu prevažne opakovacie pušky, ktoré bolo nutné manuálne prebíjať po každom výstrele. Americká pechota tak vďaka puškám Garand M1 mala mierne väčšiu palebnú silu. Nemeckí vojaci s obľubou používali koristné pušky Garand pod oznčením Selbstladegewehr 251, Japonci sa dokonca pred koncom vojny pokúsili pušku okopírovať, no projekt do konca vojny nestihli realizovať. Za domnelú nevýhodu zbraní M1 Garand sa považuje, že zásobník nebolo možné po zasunutí do zbrane vytiahnuť. To však nie je pravda. Plný aj čiastočne vyprázdnený zásobník sa dá z pušky ľahko vytiahnuť, aj keď v praxi sa to často nevyužívalo. Mechanizmus prázdnu schránku vyhodil sám až po tom čo bola vystrielaná všetka munícia. Mechanizmus zásobníka pri jeho vyhadzovaní navyše vydal hlasný zvuk, ktorý mohol byť pre nepriateľa znamením, že jeho protivník je nútený nabiť pušku. To sa mohlo stať strelcom neraz osudné.

Na M1 sa dal nasadiť bajonet a granátometný nadstavec M7 na vystreľovanie puškových granátov. Okrem základnej verzie boli ešte dve varianty používané ako odstreľovacie pušky.